Džingischánoví koronavnuci

Autor: Vladimír Hatara | 21.3.2020 o 21:03 | (upravené 21.3.2020 o 22:02) Karma článku: 2,44 | Prečítané:  332x

Tak je to, možno inak, ale asi naozaj tak, alebo žeby úplne inak? Napíšte. Podobenstvo o súčasnosti.

Džingischánovi prapravnuci teraz vyslali svoje najmodernejšie vojská dobyť celý svet najmodernejšou zbraňou. Došli i do Európy. Zosieťovaný svet - takmer celý – prijal rovnakú stratégiu odporu: zakopať sa do zákopov, zaliezť do dier, sedieť doma, nevychádzať, nasadiť si masky, aby dych neprezradil sliediacemu nepriateľovi, kde sa domorodec nachádza. Dobyvatelia sú zmätení: napriek občasným zajatcom postaršieho veku je efektivita ich smrteľných nájazdov veľmi, veľmi nízka - to konkurencia - Timurovi chrípkoví potomkovia, ktorí vo svete besnia už desaťročia, majú úspechov a smrteľných obetí oveľa viac, a to až toľko, že ich útoky si už na dobývaných územiach nikto nevšíma, obete sú samozrejmosťou a obyvateľstvo si na to už zvyklo. Džingischánová centrála zúri a vydáva rozhodnutie: taktiež sa utiahnuť do zákopov! Však tie haldy poschovávaných, zarúškovaných (ktorí si teraz naivne myslia, že môžu vyhrať vojnu, avšak zatiaľ len remizujú v jednej bitke) raz z tých dier povyliezajú, a – rúška-nerúška – potom dorazíme všetkých tých, ktorí nestihnú utiecť: starcov a starenky, zoslabnutých, nevládnych: v tom spočíva naše VEĽKÉ (nepochopené) MILOSRDENSTVO! Spoliehajú sa, že nás teplo vyženie naspäť do Chanátu –  ale netušia, že našou NOVOU SILOU je zabíjanie počas celého roka, bez ohľadu na počasie a ročné obdobie. A tak, ak ste teraz pozaliezali na pár týždňov do dier, z ktorých po čase nevyhnutne všetci povyliezate, tak v máji, júli pozabíjame všetkých tých, ktorých sme plánovali pozabíjať už vo februári a marci. To si píšte! My bez obetí - v počte určených Veľkým Chanátom – neodídeme! Kvótu musíme naplniť. Potom si podáme ruky – bez rukavíc a bez rúšok – tak ako hokejisti po zápase, urobíme zopár prestupov, trejdov, draftov dobrých bojovníkov a budeme s dobrou nádejou a bojovou vierou čakať, kedy nás znovu niečím na se r et e

Apropo: Každý deň zomrie od hladu 40 000 ľudí. Opatrenia takmer žiadne...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?